+

ESMAO

Esmao

Návštevnosť

Kalendár zvozu odpadu

História

Obec sa prvýkrát spomína roku 1414 pod názvom Kewberher, keď kráľ Žigmund potvrdil barónom Cudarovcom vlastníctvo panstva Makovica, na území ktorého je obec. Je zrejme, že obec existovala už pred rokom 1414, ba aj pred rokom 1241. Pravdepodobne ju vybudovali roľnícke prípadne valašské domácnosti na čele so šoltýsmi. Jednou z možností, je aj založenie dediny nemeckými prisťahovalcami, o čom svedčia nemecké názvy obce. Až do zrušenia poddanstva(1848) prináležal Becherov Makovickému hradnému panstvu. Zo súpisu makovického panstva z roku 1492 vyplýva, že po Uhorsko - Poľskej vojne bolo z počtu 18 usadlostí iba 7 obývaných. Zostávajúcich 11 zostalo opustených. V tomto období bola v obci drevená kaplnka s cintorínom. V urbáre makovického panstvaz roku 1618, ale aj v ďalších(1631, 1636 - 1640) sa obec uvádza ako "orosz" (ruská, rusínska). V písomnostiach z 15.-20. storočia sa názov našej obce sa vyskytuje v týchto tvaroch: Kewberher(1414), Byharo(1492), Bicharo(1618), Bicharowa (1631), Bicharo(1636), Bekhero(1683), Bicsaró(1685), Beheró(1895), Biharó(1907), Becharow a iné. V Štátnom archíve v Prešove sú uložené matriky obce od roku 1785 do roku 1864.

Od konca 18. stor. máme aj prvé správy o školstve. Kňazom a učiteľom v jednej osobe bol Vasiľ Šalamon. V začatej práci pokračoval po roku 1810 N. Krečinský. Prvým nekvalifikovaným svetským učiteľom bol N. Boris. Vyučoval vo vlastnom dome abecedu, piesne a náboženstvo. V roku 1884 preberá školu učiteľ Kotrenič, ktorého v roku 1905 v čase násilnej maďarizácie pre neznalosť maďarského jazyka zo školských služieb prepustili. Prvým diplomovaným učiteľom v Becherove bol Alexej Farinič, absolvent učiteľského ústavu v Prešove. Jeho pričinenáím bola v roku 1910 postavená školská budova. Vyučovacím jazykom bola maďarčina.

V roku 1913 sa narodil v Becherove Fedor Lazorík, spisovateľ a básnik, pôvodným povolaním učiteľ.

Najväčší počet obyvateľ obce bol zaznamenaný v roku 1828, a to 971 obyvateľov. Prehľad počtu obyvateľov obce od roku 1787:

  • 1787 - 641
  • 1828 - 971
  • 1869 - 736
  • 1880 - 743
  • 1890 - 717
  • 1900 - 732
  • 1910 - 729
  • 1921 - 709
  • 1930 - 709
  • 1940 - 700
  • 1948 - 553
  • 1961 - 550
  • 1970 - 472
  • 1980 - 402
  • 1991 - 298
  • 2001 - 285
  • 2011 - 276


V katastri obce počas 1. svetovej vojny došlo k veľkým bojom medzi rakúsko-uhorskými a ruskými vojskami. Preto je na pohraničnom vrchu Dujava postavený kamený pomník padlým, kde je pochovaných 168 vojakov rakusko-uhorskej armády, a 135 vojakov ruskej armády. Taktiež na okraji obecného cintérína v Becherove sa nachádza vojnový cintorín z 1. svetovej vojny kde je v 72 hroboch pochovaných celkom 111 vojakov. V 9 hroboch sú pochovaný traja vojaci, v 4. hroboch sú po štyria vojaci, v 1. hrobe piati, v 1. hrobe šiesti a zvyšných 57 hrobov je jednotlivých.

Obecná kronika sa začala písať v roku 1933. Obecné zastupiteľstvo na svojom zasadnutí dňa 2.11.1933 zvolilo za obecného kronikára učiteľa Alexeja Fariniča, ktorý bol v Becherove od 1.9.1906. Kronikár opisuje aj staršie roky na základe rozprávania starších. Kroniku písal v azbuke. Druhým kronikárom sa stal dňa 17.11.1939 Georgij M. Tkáč, ktorý písal taktiež v azbuke. Od roku 1951 do roku 1958 sa kronika neviedla. Tretím kronikárom, zvoleným v roku 1958, sa stal Ján Biľanský st., ktorý opisoval udalosti od roku 1952. Kroniku písal latinkou s rusínskym dialektom. Najdlhšie kroniku písal Jozef Rusiňko, č.d. 12, ktorý ju písal od 1.4.1964 až do roku 2002. Kroniku začal písať azbukov, neskôr pokračoval latinkou s rusínskym dialektom.

Výpisy z kroník

Podľa povesti bol v obci gazda, "Šoltýs", ktorý vlastnil aj rybník. Jedného dňa sa išla do rybníka kúpať jeho dcéra a začala sa topiť, krik topiacej počul sluha, ktorý pásol stádo. Skočíl do vody a zachránil ju. Otec z vďačnosti vydal svoju dcéru za záchrancu a prijal ho za zaťa. Tento pastier sa volal Becher a pochádzal z Haličiny. Podľa neho sa od tejto doby obec nazýva Becherov.

V roku 1930 bola nad Becherovom postavená budova finančnej stráže, tzv. kasárne.

V roku 1933 bolo v Becherove 135 domov, 121 hospodárskych budov, 1 škola, 2 fary, 2 cerkvi, 1 kasáreň, 2 krčmy, 1 horáreň, 1 obchod a 5 cigánskych chatrčí. Počet obyvateľov 335 gréckokatolíkov, 325 právoslávnych, 6 českobratských, 20 rímskokatolíkov, 23 židov a 7 neveriacich. Spolu 716 obyvateľov.

V roku 1936 bol 1.krát zavedený telefón do budovy finančnej stráže - kasárne.

V roku 1949 bola zriadena funkcia tajomníka MNV. Tajomníkom bol menovaný Jozef Rusiňko, ktorý zriadil kanceláriu MNV, viedol celú agendu a taktiež matričný úrad. Do obvodu matričného úradu patrili obce Becherov, Chmeľova a Regetovka.

5. decembra 1949 bola daná do užívania garáž ČSAD. Týmto dňom bola obec napojená na pravidelnú autobusovú linku.

V roku 1950 bola zriadená poradňa pre matky a deti. Dvakrát do mesiaca prichádzali do obce lekár a zdravotná sestra. Ošetrovali a sledovali vývoj kojencov do 25 rokov veku. Ordinovali v zasadačke MNV.

V roku 1950 bolo v obci založené JRD II. typu. V roku 1952 bolo založené JRD III. typu. V jeseni roku 1953 sa JRD rozpadlo a neskôr bol založený Štátny majetok. V roku 1959 bolo znovu vyhlásené celoobecné JRD v Becherove.

Elektrizácia obce prebehla v roku 1951. Dedina bola napojená na rozvod elektrickej siete 5. júna 1951.

Kultúrny dom sa začal stavať 26.5.1952 pod vedením Pavla Kapišovského, riaditeľa miestnej školy.Práce na stavbe trvali do roku 1954. Dňa 19.12.1954 bol kultúrny dom dokončený.

Poštový úrad bol v obci otvorený dňa 1. októbra 1954 na bývalej pravoslávnej fare. Do obvodu pošty patrili obce Becherov, Chmeľova a Regetovka.

Miestný rozhlas bol daný do užívania dňa 28. októbra 1960. Podľa uznesenia Rady MNV č. 31/1960 bol za vedúceho miestneho rozhlasu menovaný predseda MNV Andrej Šnajder a hlásateľom tajomník MNV, Fedor Lazorík.

24. novembra 1960 bola daná obci nová požiarna striekačka PS8.

Podľa uznesenia Rady MNV č. 35/1961, zo dňa 15. decembra 1961 bola schválená prevádzka materskej škôlky. Do prevádzky bola uvedená 24. decembra 1961 v bývalej gréckokatolíckej fare. V roku 1967 sa presťahovala do bytovky.

V roku 1967 bola v obci postavená 6-bytová jednotka.

Výstavba miestneho vodovodu začala v roku 1967. Úplne dokončená bola v roku 1971.

Roku 1968 začala výstavba pomníka padlým z II. svetovej vojny. Pomník bol dokončený v roku 1969.

4. februára 1969 Rada MNV rozhodla o presťahovaní poštového úradu z právoslavnej fary do budovy MNV.

V rokoch 1971 - 1972 sa uskutočnila výstavba požiarnej zbrojnice.

V roku 1978 bola ukončená prevádzka ZŠ v obci Becherov.

Pamätník padlým priamym účastníkom druhej svetovej vojny v našej obci

V čase 2. svetovej vojny Becherov mal zhruba okolo 700 obyvateľov z ktorých 100  mužov sa aktívne zapojilo do oslobodzovacích bojov.

    Po prechode fronty dobrovoľne do radov Červenej armády vstúpilo 56 občanov  Becherova z ktorých piati padli hrdinskou smrťou v boji  s fašizmom: Ján Varchol č.d.19, Ivan  Gmiterko č.d.54,  Andrej Vadoc č.d.56, Jozef Brinda č.d.31, Jozef Cuper č.d.87 a Eliáš Zbihlej č.d.100. Ťažko ranení boli: Eliáš Brinda č.d.71 – invalid,  oslepol na obidve oči, Ján Tančin č.d.52, invalid, chromý, Jozef Leščišin č.d.40, invalid, stratil ruku. Aj mnohí ďalší boli ranení.

   V partizánskych zoskupeniach bojovali 6. občania a dvaja z nich zahynuli v bojoch: Ján Lazorik č.d.66 a Ján Grivna č.d.90.

   V jednotách slovenskej armády bojovali 4 vojaci, z toho  na talianskom fronte 3, jeden z nich Peter Jurčišin  ako spolubojovník talianskych partizánov ako 22-ročný  zahynul 29. augusta 1944 v boji s fašistami v kúpeľnom mestečku Cervia, okres Ravena v Taliánsku. Jeho mŕtve telo fašisti hodili do Jadranského mora. Posmrtne ho  talianska vláda vyznamenala dvomi vysokými vojenskými vyznamenaniami. Pri príležitosti 40. výročia oslobodenia Talianska bola mu na budove nemocnice v Cervii odhalená pamätná tabuľa a Mestským úradom v Cervii bol vyznamenaný Čestným uznaním a menovaný čestným občanom mesta Cervia. Pri príležitosti 50. výročia oslobodenia Talianska bol vyznamenaný Pamätnou plaketou mesta Cervia.  Ďalší vojak z talianského frontu Peter Kriš  následkom poranenia zomrel po vojne.  Peter Šnajder č.d.28, ako vojak slovenskej armády zahynul  na východnom fronte.

   V československej armáde bojovalo 33 vojakov a z nich padli štyria: Jozef Roman č.d.2, Peter Fedorko č.d.23, Jozef Brinda č.d.31 a Jozef Jaroščák. Veľmi ťažko ranený bol a stal sa invalidom Jozef Brinda č.d.78, odtrhlo mu celé chodidlo na jednej nohe.

   V I. československom zbore bojoval a v bojoch o Dukliansky priesmyk zahynul Seman Grivna (1910-1944) č.d.63.

   V roku 1944, keď obec bola doslova zaplavená nemeckým vojskom, určitú dobu prechovávali občania Becherova štyroch sovietskych červenoarmejcov (všetci občania o nich vedeli a nikto ich neprezradil),  ktorých po čase ilegálne previezli k partizánskemu zväzku Alexander Nevský  na Krížoch, okr. Bardejov. Viacerí občania mali kontakty s partizánmi a zásobovali ich potravinami.

   Dvaja občania Becherova sa dostali aj do koncentračných táborov.  Alexej Pagač č.d.129 bol  odvlečený  na práce do Nemecka. V Berlíne ho chytili a strčili do koncentráku. Andreja Guzya č.d.115 bol v povstaní, kde ho chytili Nemci a odšikovali do tiež do koncentráku.

                                                             * * *

    V roku 1964 boli udelení medaily účastníkom SNP a bojov o Duklu: in memoriam Andrejovi Jurčišinovi č.d.45,  in memoriam Jánovi Grivnovi č.d.90, in memoriam Jánovi Lazorikovi č.d.66,  Andrejovi Guzyovi č.d.115, Fedorovi Varcholovi č.d.41 a Jánovi Leščišinovi č.d.40.

    10. mája 1970 k 25. výročiu oslobodenia Československa Červenou armádou bola na budove Miestneho národného výboru odhalená Pamätná tabuľa.

   Pri príležitosti 40. výročia oslobodenia obce 19.1.1985 na slávnostnej akadémii  bola obci Becherov udelená Pamätná medaila k 40. výročiu vyvrcholenia národno-oslobodzovacieho boja  československého ľudu a oslobodenia našej vlasti Sovietskou armádou.

                                                             * * *

   Po 2.svetovej vojne v Becherove bola založená miestna organizácia Slovenského zväzu  protifašistických bojovníkov a z jej iniciatívy a v spolupráci s Miestnym národným výborom v Becherove bol postavený  Pamätník padlým pätnástim občanom – priamym účastníkom druhej svetovej vojny. Stavbu pamätníka začali v roku 1968 a jeho slávnostné odhalenie bolo 30. augusta 1969 v deň 25. výročia SNP. Predsedom miestnej organizácie SZPB v Becherove bol vtedyJán Popovič (1912-2005) a veľmi aktívnym organizátorom výstavby pamätníka bol Ján Tančin (1925-1966), dlhoročný člen predsedníctva a pléna OV Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Bardejove, partizán a červenoarmejec, ťažko ranený 9. mája 1945 v pouličných bojoch o Berlín.

   Každoročne občania Becherov pri výročiach SNP a oslobodenia Československa si položením kvetov k pamätníku uctia česť padlým hrdinom za našu slobodu.

Spracoval Ivan Rusinko,

18.9.2017, Svidnák – Becherov. 

Archív záberov

2018 Dec
  • Pon
  • Ut
  • Str
  • Štv
  • Pia
  • Sob
  • Ned

Fotogaléria

Kalendár

Kalendár na rok 2018
sviatky podľa gregoriánskeho a juliánskeho kalendára

Zobraziť kalendár

EURES